Rýchly nákup

Alebo...čo nakúpiť a nezblázniť sa.

Už som si myslela, že som Vám napísala všetko. No život partnerky, manželky a mamičky je fascinujúci. Každý deň Vám dokáže niečo zdvihnúť adrenalín v krvi. Raz to má cca 40 rokov, inokedy rok. Dnes to bol ten druhý prípad.

Mám dojem, že za posledný rok sa predbiehajú, ktorému sa to podarí viackrát do dňa. Úspešne sa vyrovnávajú.

Tak som sa vybrala na nákup. Sama s drobcom. Moja predstava bola jasná. Maximálne som si myslela, že mu budem musieť strčiť do rúčky suchý rohlík a vydržať pohľady skúsených mamičiek, ktorých detičky jedia iba zeleninku. 

Po príchode do obchodu nakladám drobca do košíka.

A tu moja predstava pokojného nákupu končí. 

Po neúspešnom naložení drobca do nákupného košíka tak, ako sedávajú všetky deti jeho veku ho dávam sadnúť do priestoru, kde sa mal nachádzať nákup. Asi mi chcel naznačiť, že až tak veľa toho nepotrebujeme.

Samozrejme, ani sedenie v tejto časti košíka nebolo úspešné. Držím drobca stojaceho v košíku jednou rukou a druhou rukou tlačím košík. Na návrat je neskoro. Napriek všetkému sa predsa len púšťam do nákupu. Okoloidúci k nám podvedome priskakujú so snahou zachrániť drobca visiaceho z košíka a ich tváre mi jasne hovoria, aby som nákup čím najskôr ukončila. 

Hádžem do košíka zeleninu. Prichádzam k váhe. Drobec vysmiaty mi hovorí: "Maminka, pomôžem nalepiť, zabaliť". Vyberám ho z košíka (chyba novopečenej mamičky) a on úspešne stláča všetky obrázky na displeji, len nie tie, ktoré potrebujeme. Rada za mnou sa nie len predĺžila, ale aj zhlasnela. Samolepky vychádzajúce z váhy lepím všade dookola a potajomky tlačím tú správnu a preliepam každý jeden sáčok. Odchádzame od váhy a hlasy šuškajúcich zákazníkov prekrikuje hlas môjho drobca, ktorý očividne prišiel na to, že ešte nevytlačil všetky etikety.

Polovica košíka je plná, čo drobcovi nevyhovuje. "Maminka, na rúčky". Vyberám ho na ruky, (ďalšia chyba novopečenej mamičky) jednou rukou tlačím košík, druhou ho držím v náručí a očami sa snažím prinúťiť múky, aby ponaskakovali do košíka. Neúspešne. Ani okoloidúci na to nezareagovali. 

Skladám drobca, nakladám múky.  Utekám za drobcom po predajni. Chytám drobca, s jeho nesúhlasom ho beriem na ruky a vraciam sa ku košíku. Tu ma čakajú dve prekvapenia. Zisťujem, že mi tie múky nikto nenaložil a že som po predajni utekala s rozopnutou blúzkou (Kedy to stihol, netuším). Bojujem s drobcom o jej opätovné zapnutie. Vyhrávam a pokračujem v nákupe rozmýšľajúc o kúpe skafandra, alebo ušitia blúzky na zámok. Skladám drobca, ktorého sila je každým dňom väčšia a moja každým dňom menšia. Začínam rozmýšľať, že zajtra je ten deň, kedy by som mala ozaj prestať jesť tie čokolády. Drobec uteká, ja za nim. Pribiehame okolo rohlíkov. Záchrana! Beriem rohlík, dávam mu ho do rúčky, nakladám ho do košíka a utekám cez predajňu hádzajúc do košíka, čo mi príde do ruky. 

Cestou stretávam mamičky so staršími deťmi, ktoré súhlasne prikyvujú a ktorých chápajúci pohľad mi dodáva silu a mamičky s mladšími detičkami, ktoré sa nevedomky čo ich čaká o pár mesiacov, vytešujú zo snahy ich drobca postaviť sa v košíku. 

Pri pokladni drobec dojedá koniec rohlíka, ten zvyšok mi medzitým spadol na zem, takže som ho vyhodila a druhý nevzala a tak sa obhliadam po okolitých košíkoch.  Rožky už asi nikto nekupuje. 
Nekonečných 5 minút sme strávili presviedčaním, aby jeden z nás spieval pesničku z rozprávky Macko Uško. Vydržala som nespievať až po nakladanie tovaru na pás (Aj keď, možno by nám nikto dal za odmenu ten rohlík). 

Na pokladničnom páse nás čakala ďalšia zábava. 

"Maminka, pomôžem vyložiť". Nemôžem nesúhlasiť. Resp. môžem, ale bolo by to zbytočné. Drobec vykladá nákup z košíka na pás a ja si v hlave premietam úvodnú scénu zo seriálu Simpsonovci a rozmýšľam, či to niekedy niekto vyskúšal, alebo budeme prví. 

Nákup je vyložený, zaplatený a opäť naložený do košíka (Aj s drobcom). Pot na mojom čele jasne naznačuje nejaké spálené kalórie, čo mi bráni sa hnevať.

Pri vybaľovaní nákupu doma zisťujem, že zajtra je potrebné urobiť nákup zas, ale s úsmevom dávam fľašu vína z nákupnej tašky do chladničky a manželovi opisujem aká to bola v obchode zábava. (Uveril mi, nabudúce ho berie on).  

Údaje z hodiniek mi večer ukazujú viac spálených kalórií ako pri občasnom cvičení. 

Nalievam si pohárik vína a dopĺňam ich.

Buďte zdraví.

PS: Toto bol druhý nákup samej s drobcom. Prvý bol nákup trička na cvičenie. Tričko ostalo pri pokladni, cvičenie v mojich predstavách. 

PS2: Sestra má 2 deti. Zistím koľko spáli ona pri nákupe a prehodnotím cvičenie.